Stúpanie hladiny svetového oceána, nepredvídateľné počasie, zmena klímy, topenie ľadovcov...Toto je len zlomok všeobecne známych faktov o blížiacej sa ekologickej kríze, ktorá nám hrozí každým dňom. Katastrofické scenáre sú už dávno napísané, varovné signály boli vyslané, dôsledky globálneho otepľovania ovládajú aj malí školáčikovia a...Nič. Napriek nekonečným snahám sa ešte stále nepodarilo priviesť ľudstvo k rozumu. Asi pozeráme príliš veľa katastrofických filmov, a niečo také nás už nemôže prekvapiť. Zdá sa, že ľudia berú informácie o zhoršujúcom sa stave ich planéty na ľahkú váhu.
Sme ľudia?
Pred pár mesiacmi som čítala znepokojujúce správy o zrýchlenom topení sa ľadovcov na Severnom póle. Predstava, že sa ľadovce roztopia a neostane nič, len voda, mi prišlo ako z dobre spracovaného katastrofického filmu. No keď som si prečítala, že americkí ropní magnáti sa už nevedia dočkať, kedy sa to stane, aby mohli konečne vyťažiť ropu, ku ktorej sa pre hrubý ľad nemohli doteraz dostať, mala som chuť niekomu vylepiť. Sme takí slepí alebo takí hlúpi? Sme my vôbec ľudia? Pre peniaze sme schopní zničiť vlastnú planétu. Režeme si konár, na ktorom sedíme a ešte sa smejeme, ako nám je dobre...Nechápem, ako môžu byť niektorí ľudia takí sebeckí a zaťažení len na seba.
Ľahšie je rozkazovať druhým ako sebe
Bývam v stredne veľkom meste. Pred pár rokmi sa aj ku nám dostali slávne kontajnery na zber separovaného odpadu. Pamätám sa, aká eufória vtedy vládla na našom sídlisku. Ľudia boli nadšení, že aj oni môžu svojou čiastkou pomôcť prírode. Boli to práve občania mesta, ktorí si to "vydupali" v mestskom zastupiteľstve. Prvé dni boli vzorové, každý sa snažil triediť, čo sa len dalo. Ako inak, nemalo to dlhé trvanie. Ledva pol roka. Vzorne rozostavané kontajnery končili čoraz častejšie zvalené na zemi, okolo nich sa váľali v lepšom prípade ešte celé nerozbité fľaše, v horšom prípade aj veci, ktoré by sa dali asi len ťažko recyklovať. Takto neslávne skončil slávny projekt. Smutné na tom nie je len to, že sa na to vykašľali ľobčania, ale aj samotné mesto. Veď vyberať odpad stačí raz za tri mesiace, na čo sa unúvať častejšie...Je ľahké rozkazovať iným, čo majú robiť, keď my sami tak nerobíme. Ale aby som stále len nekritizovala, situácia sa v poslednom období zlepšuje. Kontajnery sú znova pekne postavené vedľa seba, žiadne smeti okolo ani nič podobné. Žeby ľudia dostali rozum?
To, v ako prostredí žijeme, závisí len od nás
Zmeny v životnom prostredí sú jedným z hlavných globálnych problémov 21. storočia. Fenomén, s ktorým, ako sa zdá, sa každý vyrovnáva po svojom. Jedni volajú po rozhodných činoch, druhí sa snažia veci obrátiť vo svoj prospech a iným je to jedno, však niekto už niečo spraví...Viem, moralizuje sa veľmi ľahko. Ale myslím si, že nie je až takým problémom, aby sme krabicu od mlieka hodili do separovaného zberu namiesto obyčajného kontajnera. Aspoň toľko môžeme urobiť. Je len na nás, v akom prostredí budeme a chceme žiť
Stále existuje riešenie
Na túto tému by sa dali zapísať tony papiera. Je to takmer nevyčerpateľná téma. Avšak našu ľahostajnosť voči tomuto problému možno prekoná len napĺňanie scenárov, ku ktorým dospeli vedci. Pravdepodobne sa to mnohým zdá prehnané, veď toto je reálny život a nie sci-fi, ale skúsme sa zamyslieť, či to naozaj chceme a či to vôbec stojí za to. Ešte máme čas spomaliť tento proces. Biopalivá, využitie vodnej či slnečnej energie, triedenie odpadu, a mnoho ďalších metód nám ponúka krajšiu budúcnosť. Príroda nám sama ponúka alternatívy. Tak prečo ich ešte stále nedokážeme využiť?
Sme ľudia?
Pred pár mesiacmi som čítala znepokojujúce správy o zrýchlenom topení sa ľadovcov na Severnom póle. Predstava, že sa ľadovce roztopia a neostane nič, len voda, mi prišlo ako z dobre spracovaného katastrofického filmu. No keď som si prečítala, že americkí ropní magnáti sa už nevedia dočkať, kedy sa to stane, aby mohli konečne vyťažiť ropu, ku ktorej sa pre hrubý ľad nemohli doteraz dostať, mala som chuť niekomu vylepiť. Sme takí slepí alebo takí hlúpi? Sme my vôbec ľudia? Pre peniaze sme schopní zničiť vlastnú planétu. Režeme si konár, na ktorom sedíme a ešte sa smejeme, ako nám je dobre...Nechápem, ako môžu byť niektorí ľudia takí sebeckí a zaťažení len na seba.
Ľahšie je rozkazovať druhým ako sebe
Bývam v stredne veľkom meste. Pred pár rokmi sa aj ku nám dostali slávne kontajnery na zber separovaného odpadu. Pamätám sa, aká eufória vtedy vládla na našom sídlisku. Ľudia boli nadšení, že aj oni môžu svojou čiastkou pomôcť prírode. Boli to práve občania mesta, ktorí si to "vydupali" v mestskom zastupiteľstve. Prvé dni boli vzorové, každý sa snažil triediť, čo sa len dalo. Ako inak, nemalo to dlhé trvanie. Ledva pol roka. Vzorne rozostavané kontajnery končili čoraz častejšie zvalené na zemi, okolo nich sa váľali v lepšom prípade ešte celé nerozbité fľaše, v horšom prípade aj veci, ktoré by sa dali asi len ťažko recyklovať. Takto neslávne skončil slávny projekt. Smutné na tom nie je len to, že sa na to vykašľali ľobčania, ale aj samotné mesto. Veď vyberať odpad stačí raz za tri mesiace, na čo sa unúvať častejšie...Je ľahké rozkazovať iným, čo majú robiť, keď my sami tak nerobíme. Ale aby som stále len nekritizovala, situácia sa v poslednom období zlepšuje. Kontajnery sú znova pekne postavené vedľa seba, žiadne smeti okolo ani nič podobné. Žeby ľudia dostali rozum?
To, v ako prostredí žijeme, závisí len od nás
Zmeny v životnom prostredí sú jedným z hlavných globálnych problémov 21. storočia. Fenomén, s ktorým, ako sa zdá, sa každý vyrovnáva po svojom. Jedni volajú po rozhodných činoch, druhí sa snažia veci obrátiť vo svoj prospech a iným je to jedno, však niekto už niečo spraví...Viem, moralizuje sa veľmi ľahko. Ale myslím si, že nie je až takým problémom, aby sme krabicu od mlieka hodili do separovaného zberu namiesto obyčajného kontajnera. Aspoň toľko môžeme urobiť. Je len na nás, v akom prostredí budeme a chceme žiť
Stále existuje riešenie
Na túto tému by sa dali zapísať tony papiera. Je to takmer nevyčerpateľná téma. Avšak našu ľahostajnosť voči tomuto problému možno prekoná len napĺňanie scenárov, ku ktorým dospeli vedci. Pravdepodobne sa to mnohým zdá prehnané, veď toto je reálny život a nie sci-fi, ale skúsme sa zamyslieť, či to naozaj chceme a či to vôbec stojí za to. Ešte máme čas spomaliť tento proces. Biopalivá, využitie vodnej či slnečnej energie, triedenie odpadu, a mnoho ďalších metód nám ponúka krajšiu budúcnosť. Príroda nám sama ponúka alternatívy. Tak prečo ich ešte stále nedokážeme využiť?
Komentáre