Keď mi Saša rozprávala tento príbeh, nemohla som uveriť vlastným ušiam. Také neuveriteľné bláznivé chvíle, aké zažila, si vie len málokto predstaviť. Hoci nemala veľa priateľov, Ivana a Michal boli jej jediné opory, ktoré ju dokázali podržať aj v ťažkých chvíľach. Saša a Iva boli dobré kamarátky už niekoľko rokov, poznali sa ako sestry, aj keď nie vždy zdieľali rovnaké názory. S Mišom sa zoznámili ani nie pred polrokom, no netrvalo dlho a stali sa z nich priatelia na život a na smrť. Hlavne Saša si s ním mala vždy čo povedať. Boli jedna krv. Zdieľali rovnaké myšlienky a záujmy. Úplne ako brat a sestra.
Všetko sa to začalo sa niekedy koncom augusta, keď mi Saša ostýchavo prezradila svoje malé tajomstvo. Zamilovala sa. A kto iný mohol byť tým krásnym rozprávkovým princom, ak nie Michal, inteligentný, no predsa trochu šalený chalan. Keďže sme obe študovali v iných mestách, netrávila som s ňou a jej mini partiou toľko času. Ale keďže žijeme v modernej dobe a internet existuje, svoje pocity vkladala do dlhočizných pôšt. Svoju náklonnosť už nemohla ďalej tajiť, vedela, že musí niečo urobiť, aby sa zbavila toho krásneho pocitu, keď sa jej klepali kolená, akonáhle sa zjavil ON. Mali toľko spoločného, že len málokto by bol uveril, že nie sú súrodenci. Množstvo spoločných zážitkov, letné večery plné zábavy, smiechu, ich rozhovory sa zdali byť nekonečné. A čas plynul...
Po poslednej marcovej diskotéke bola odhodlaná k ráznemu činu. Viem, že by to urobila, ale...Odprevadil ju domov už asi po stý raz. Stáli pred jej panelákom tak, ako zvyčajne, keď sa ich pohľady letmo stretli. Vtedy vedela, že musí niečo urobiť. Ale jazyk sa zasekol niekde hlboko v hrdle a ona nedokázala vydať ani hláska. Chcela, strašne chcela, no jej rozhodnutie povedať mu konečne, čo cíti, zrazu prepadlo v strach. Čo ak on necíti to isté ? Zničí nádherné priateľstvo na úkor túžby po láske? Minúty plynuli jedna za druhou a ona sa nezmohla na nič iné len: "Ahoj, tak potom sa vidíme!" Keď otvorila dvere a vošla do chodby, mala chuť plakať a plakať a plakať...Nakoniec si to odniesla stena, ktorá jej stála v ceste. Zaprela sa do nej celou silou a hánky na rukách dostali chvíľami sýtu červenú farbu. Nedokázala to. Zlyhala. Už nikdy nebude mať takú skvelú príležitosť. Toto bola jej jediná šanca a ona ju premárnila. So smútkom v srdci nastúpila do výťahu.
O pár dní neskôr sedela Saša nad kopou zošitou. Snažila sa naučiť aspoň pár riadkov na najbližšiu skúšku. Popritom, samozrejme, zapnuté icq. A aký by to bol chat, keby sa tam nezjavil Mišo. Potešila sa, že aspoň trochu pokecajú o zážitkoch predošlého víkendu. Bolo prvého apríla a nebol by to Michal, keby nevymyslel nejaké bláznovstvo. Saša, zavalená hŕbou povinností, ani nevnímala, ako idú dni. Až keď jej osviežil pamäť, spomenula si, že naozaj je prvý apríl, deň bláznov. Po chvíľke zdvorilých fráz, predložil jej svoj "krutý" plán: vystreliť si z Ivany. Každý vedel, že Ivanka je náchylná na podobné srandičky, ale Mišo chcel za každú cenu vidieť ten ksicht, ktorý Ivana vystrúha, keď ju niekto naštve. Toto mu rozhodne stálo za to. Vymyslel dokonalý plán, ako to dosiahnuť. Ale potreboval Sašinu pomoc. Bez nej by to nikdy nedokázal. Bolo to jednoduché. Spravia pred ňou divadielko, že sa tento týždeň dali dokopy a chodia spolu. Saša to najprv vnímala ako totálne bláznovstvo, veď ich Ivana zabije, keď sa dozvie pravdu. Nemala z toho dobrý pocit. Zo srdca neznášala Ivanine výčitky a otravné výstupy, ktorými jej vedela okoreniť život. Ale čím ďalej nad tým rozmýšľala, tým viac jej to pripadalo ako dobrý nápad. Nie dobrý, priam skvelý. Jedinečný. Zrazu jej všetko hralo do karát. Ten blázon to lepšie ani nemohol vymyslieť, pomyslela si v duchu.
Nadišiel deň D. Piatok podvečer. Roly boli pridelené, herci mali čochvíľa vyjsť na dosky javiska. Všetko bolo dopodrobna dohodnuté, každá maličkosť. Saša mala zamrznuté chladné ruky, hoci bola vo svojej vyhriatej izbe. Srdce jej tĺklo rýchlejšie ako zvon. Hľadela do prázdna. Nemyslela na to, ako zahrá svoju úlohu, veď ju hrať ani nemusela. Bála sa. Raz už sklamala samú seba, nemohla dopustiť, aby sa to stalo aj dnes večer. Pred pár hodinami sa s Mišom dohadovali na dôveryhodnom scenári. Ako to zahrať, aby tomu Iva uverila a zožrala im to aj s návnadou. Bolo nevyhnutné zapamätať si dôležité detaily typu - odkedy spolu chodíme, ako sme sa dali dokopy, ako to všetko prebiehalo a podobne. Ani Saša ani Mišo s tým nemali najmenšie problémy. Tieto úlohy boli na nich ako ušité. Aj napriek tomu, že sa nevinná fraška mala skončiť úspechom, Saša bola na pochybách. Stále musela myslieť na dilemu, či je ochotná podstúpiť to riziko a povedať Mišovi pravdu. Strašne sa bála odmietnutia. V jej doterajšom živote nemala veľa vzťahov, a aj tie sa skončili bolestivým rozchodom. Ďalšiy chyba by ju nadobro zlomila.Nakoniec nechala všetko na zhodu okolností. Bude ako bude. S touto myšlienkou vstala z postele a pobrala sa za Ivanou, ktorá bývala neďaleko Sašinho bloku. Iva, ako to bolo u nej dobrým zvykom, meškala. Kým na ňu Saša čakala, prešiel okolo nej mladý párik držiac sa za ruky. Hľadela za nimi hodnú chvíľu, ale vedela, že realita je trochu iná ako jej romantické priania. Keďže zmýšľala aj vo veciach lásky racionálne, vedela, že v jej prípade sa to nestane. Po desiatich minútach sa konečne zjavila Ivana a obe sa vybrali priamym smerom do mesta do ich obľúbeného baru. Saša na sebe nedala nič poznať, len mierne Ive naznačila, že má pre ňu prekvapenie. Keď prišli na miesto, Saša si v duchu pomyslela, že už niet cesty späť. Riskne to. Vsadí všetko na jednu mincu. Aj keď nerada hazardovala, nemala čo stratiť. Maximálne si pokazí vzťah s človekom, ktorý jej bol bližší ako vlastný brat. Ale bola pevne rozhodnutá, že teraz už necúvne. Nech sa deje čokoľvek. S úderom desiatej hodiny sa v bare zjavil Michal. Dievčatá sedeli za barom. Ivana si nevšimla, ako Saša nervózne preglgla a pomechlila sa na stoličke. Mišo podišiel k nim a Sašu pobozkal. Ivana na nich chvíľu hľadela zaujato i vydesene zároveň. Nechápala, čo sa to deje. Saša v Mišových očiach zbadala uspokojenie. Dosiahol, čo chcel. Ivana ostala poriadne šokovaná. No stalo sa niečo, čo nikto nečakal.
Ivana, ešte stále v miernom šoku, sucho poznamenala: "Dúfam, že to nie je prvý apríl." Obaja svorne krútili hlavami. Iva zrazu zbadala dvoch svojich kamošov a rozbehla sa zvítať sa s nimi , ako sa patrí - pri drinku. Mišo so Sašou na chvíľu osameli. Mali premyslieť ďalšie kroky. Pôvodný plán, že jej to oznámia ako prvoaprílový žart, momentálne neprichádzal do úvahy. To by sa Ivka veľmi nahnevala a Saša nemala chuť počúvať nekonečné výčitky. V tomto smere bola Ivana dosť prchká a povedala aj veci, ktoré neskôr ľutovala. Saša si už teraz vedela predstaviť, ako ju znosí pod čiernu zem. Mišovi sa neodvážila povedať ani slovko, no svoju kamarátku nešetrila. Saša podvedome nechcela, aby sa tento krásny okamih skončil. Obaja sedeli pri bare, tesne vedľa seba a hľadeli na poháre pred nimi. Saši to už nedalo. Musela spraviť prvý krok. Teraz alebo nikdy. Nesmelý návrh, aby Ivane nehovorili pravdu, prijal bez väčších pripomienok aj Mišo. No ešte lepšie by bolo, keby jej to povedali až o týždeň. No o týždeň by to mohlo dopadnúť ešte horšie. Jedinou možnosťou bolo nepovedať jej to vôbec. Saša v hĺbke srdca dúfala, že Mišo túto alternatívu príjme. Triasla sa na celom tele, ale nedala na sebe nič poznať, Hnevala sa sama na seba, že sa správa ako malá. Toľké strachy kvôli jednému ľudskému citu. Romantika nikdy nebola pre ňu. Tento pocit predtým nepoznala a teraz nevedela, ako sa má zachovať. V priebehu sekundy jej mysľou prebehli tisíce myšlienok. Mozog ako divý generoval každú alternatívu riešenia situácie. No kým ona úzkostne rozmýšľala, čo urobí, zadíval sa jej Mišo do očí a s úsmevom jemu vlastným vyhlásil: "Ja by som nebol proti., keby sme to spolu skúsili." Prvé sekundy naňho Saša zízala ako obarená. Nedochádzalo jej, že dokázal v jednej vete vyjadriť to, čo cítil a potajme nosil v srdci. Po chvíli, keď sa jej spätne vybavila celá situácia a ona začínala pomaly vstrebávať nové informácie, znova sa na seba rozhnevala. Celý ten čas hútala, ako má vyjadriť svoje city a jemu na to stačí úplne obyčajná, jednoduchá, a pritom magická veta. Začala vnímať aj fakt, že sa jej to nesníva, že je to skutočnosť, hoci tomu mohla len veľmi ťažko uveriť. Bolo to príliš jednoduché, aby to moh,a byť pravda. Splnil sa jej najtajnejší sen, o ktorom úprimne pochybovala, že sa niekedy stane. Už tomu nedávala takmer žiadnu nádej a zrazu, šťastnou zhodou okolností sa všetko obrátilo. Saša nemala v živote veľa šťastia a už vôbec nie v láske. Toto bol okamih, ktorý ju úplne pohltil. Boli to pocity, ktoré človek prežíva len vo výnimočných situáciách. A toto bola jedna z nich. Bol to dar, ktorý jej poslalo samo nebo.
Počnúc tým večerom, tvorili šťastne zamilovaný pár. Obavy, ktoré obaja nosili v srdci, sa vytratili. Neistota, ktorá sa ich zmocňovala, že ten druhý ich odmietne, nemala tu už miesto. Títo dvaja našli k sebe cestu cez prostý prvoaprílový žart. Neverila som, že niečo také je možné. Bolo to také zvláštne, netypické prvé rande. Ale stalo sa zážitkom na celý život. Odvtedy Saša prestala veriť na náhody. Všetko malo svoj zmysel, každá vec, ktorú človek urobí nesie v sebe niečo hlbšie. Láska je cit nevyspytateľný a pritrafí sa ľuďom pod nohy vtedy, keď to vôbec nečakajú. V prvom rade však láska potrebuje čas, aby dozrela. Ten, kto miluje, nebude pozerať na hodinky. Bude čakať, bez ohľadu na to, ako dlho to bude trvať. Možno tento príbeh vyznie ako pekná novodobá rozprávka o Popoluške, ale skutočne sa stal. Láska je predsa veľká čarodejka a nikto neunikne pred jej zázračnou mocou.
Komentáre